Málokedy recenzujem konkrétne časti knižnej série, no v prípade Dedičky ohňa, tretieho pokračovania série Trón zo skla, som musela urobiť výnimku. Táto kniha je totiž v mnohých ohľadoch úplne výnimočná. A skvelá.
Pri sériách je nesmierne zložité udržať si originalitu každej časti. Týmto problémom trpí sčasti aj Harry Potter (aj keď mi puká srdce priznať si to) - s výnimkou Väzňa z Azkabanu a Darov smrti má každá časť veľmi podobnú dejovú krivku - nástup do školy, školský rok s bežnými problémami a súboj s Voldemortom na konci. Nieže by mi to teda vadilo, hlavne keď Harry bol mojou prvou sériou, no keď pravidelne čítam rôzne série, začínam si všímať vzorce a podobnosti, ku ktorým bývam omnoho viac kritická. Hlavne keď sa netýkajú iba deja, ale aj motívov a v podstate celej stavby knihy. Napríklad Cassandra Clare, ktorá napísala z prostredia Tieňolovcov už 13 kníh (6 kníh v sérií Nástroje smrteľníkov, trilógia Pekelné stroje, Príbehy z akadémie Tieňolovcov, Magnus Bane kroniky, Kódex tieňolovcov a najnovšia prvá kniha v novej sérií - Lady Midnight), má špeciálne v obľube tému zakázanej lásky a pocity viny. Čo by nebol až taký problém, keby tieto témy neboli kľúčovými v každej jednej knihe, až je vývoj deja vďaka tomu takmer predvídateľný. Rovnako u nej často môžeme vidieť motív obety v závere knihy.
Práve preto je také osviežujúce vidieť, čo robí Sarah J. Maas v sérií Trón zo skla a prečo je práve táto séria taká skvelá. Každá kniha jej kniha je originálna. Pritom som ju začínala čítať s miernym skepticizmom a až do záveru prvej knihy som zostávala nie úplne presvedčená. No potom Sarah v závere urobila niečo absolútne netypické pre hlavné hrdinky - nechala Celeanu zobrať svoj osud do vlastných rúk, bez toho aby bola v romantickom vzťahu.
Presne tak! Sarah zbúrala gýčové "Happily ever after" a zato jej tlieskam. Druhá kniha v poradí, Koruna z temnoty, ma spočiatku trošku sklamala romantickou zápletkou, no finále si opäť získalo moju plnú pozornosť. A potom prišla Dedička ohňa.
Z jednej dejovej línie sa zrazu stali tri a kniha dostala takmer nádych Hry o tróny, ktorá je písaná z pohľadov viacerých postáv z rôznych prostredí. Tu máme už známu dejovú líniu Celeany, PLUS novú postavu - Manon Blackbeak a jej dejovú líniu plnú čarodejníc. Dokonalé.
Okrem novej štruktúry knihy stretávame aj nové postavy - už spomínaná Manon je moja obľúbená časť knihy (jej časti ma bavili viac ako Celeanine), no nie je jediná- napríklad taký Rowan je tiež zaujímavá postava s emočnou hĺbkou a neviem sa dočkať, čo nám o ňom Sarah povie v ďalšej časti série.
Ďalšou odlišnosťou knihy je, že neobsahuje takmer žiadne romantické elementy, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi časťami (ktoré miestami pôsobili trošku ako telenovela) šokujúce. A opäť nám to ukazuje autorkinu všestrannosť. Ja osobne romantiku v knihách veľmi nemusím, takže toto bolo ako hudba pre moje uši... alebo oči?
Preto veeľmi odporúčam dať šancu tejto sérií, či už máte radi romantiku, fantasy alebo jednoducho knihy a zaujímavé postavy - určite nebudete sklamaní. Rovnako odporúčam autorkinu novšiu sériu - Na dvore z tŕňov a ruží, ktorá je napísaná na motívy rozprávky Kráska a zviera a tiež patrí k tomu najlepšiemu, čo vám súčasná Young Adult literatúra môže ponúknuť.
Čo hovoríte na Dedičku ohňa vy?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.