Sova Samuela Bjorka je detektívny príbeh o vražde 17-ročného dievčaťa, ktorého telo sa našlo na podstielke zo sovieho peria. Zaujímavá zápletka a ani nádherná obálka však nedokázali zachrániť zásadné nedostatky, ktorými táto kniha trpí.
Najväčším problémom bol pre mňa nedostatok originality. Sova bohužiaľ obsahuje množstvo prvkov, ktoré sa v kriminálnej literatúre objavujú až príliš často - napríklad osobné spojenie detektíva s prípadom a priame ohrozenie člena jeho rodiny (rovnaký scenár využíva napríklad Jo Nesbo v Snehuliakovi - tam taktiež stretávame rozvedeného detektíva stále milujúceho svoju bývalú ženu). Okrem toho sa prípad týka tém, pri ktorých by mal byť autor veľmi pozorný, aby nevyzneli ako klišé - satanické kulty, fanatické sekty alebo všemocní hackeri.
Celková štruktúra príbehu je tiež značne problematická - hneď na úvod je čitateľ konfrontovaný s príliš veľkým množstvom postáv, z ktorých každá má zložitú minulosť a napriek tomu pôsobia veľmi jednorozmerne a navzájom podobne. Na úkor toho je samotnému prípadu venovaného menej miesta a psychológia postáv nie je dostatočne dotiahnutá do konca. O samotnom vrahovi alebo priebehu vraždy sa dozvedáme len nevyhnutné množstvo informácií a hoci sú základné otázky čitateľa zodpovedané, deje sa tak len do nevyhnutnej miery. Samotné rozuzlenie príbehu pôsobí uponáhľane a v porovnaní s dĺžkou celej knihy je mu venovaný neúmerne nedostatočný priestor. Rovnako sa nestretávame so žiadnym zásadným dejovým zvratom, čo je v krimi literatúre vždy zlým znamením (pokiaľ sa samozrejme nejedná o knihu zameranú na psychológiu postáv, čo však môžeme v tomto prípade vylúčiť).
Ďalším kameňom úrazu bola formálna stránka textu. Na viacerých miestach sa prekladateľka uchýlila k výrazom z okraja slovnej zásoby, ktorých prítomnosť v texte pôsobila rušivo (napríklad slovo "usnula" namiesto "zaspala" v kapitole 6, ktoré nebolo použité v priamej reči, ani v poetickom kontexte). Štylistická stránka textu je tiež viac kostrbatá, než by sa očakávalo od konečnej verzie knihy, ktorá prešla niekoľkými štylistyckými a gramatickými kontrolami. Hromadenie rovnakých slov nájdeme bohužiaľ v hojnom počte, čo je štylistická chyba, ktorá by sa nemala objavovať už ani v slohovej práci priemerného stredoškoláka (str.273 - „...ako
sa jej zmocňujú pochybnosti. Bola si taká istá, rozhodla sa bez akýchkoľvek
pochybností.“). Taktiež sa v texte často objavuje neprirodzený slovosled a mnohé dialógy pôsobia umelo.
Sú nejaké literárne prvky alebo druhy príbehov, o ktorých si myslíte, že sa využívajú príliš často? Čítali ste Sovu? Ak áno, čo si myslíte?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.