SÚ ZÁREZY SMRTI RASISTICKÉ? KONTROVERZIA OKOLO NAJNOVŠEJ KNIHY VERONICY ROTH

Po obrovskom úspechu Divergencie nebolo žiadnym prekvapením, že novinka Veronicy Roth, Zárezy smrti, sa stala najočakávanejšou knihou roka 2017, hoci vyšla už na jeho začiatku - 17. januára. Na rozdiel od Divergencie patrí do žánru scifi a je prvou časťou plánovanej duológie.

Ešte pred vydaním sa však proti knihe zdvihla vlna kritiky kvôli údajným rasistickým prvkom a necitlivému zobrazeniu chronických bolestí, ktorými mala trpieť aj samotná autorka. Okrem toho sa ukázalo, že originálne vydavateľstvo, zjavne s vedomím kontroverznosti knihy, začalo platiť za pozitívne recenzie, ktoré mali po vydaní knihy vyvážiť negativitu, ktorú očakávali, že vyvolá. Čo konkrétne je teda na knihe kontroverzné?

Dej sa odohráva na planéte, ktorú obývajú dva národy - Thuvhe, ktorého príslušníci sú opísaní ako mierumilovní a vzdelaní belosi, s rovnými vlasmi a jazykom lahodiacim uchu a Shotet, s ľuďmi tmavej pleti, organizujúcimi krvavé bojové výpravy a značiaci si každú smrť zárezom do predlaktia. Ich jazyk je opísaný ako hrdelný a tvrdý. Treba však povedať, že opisy v knihe nie sú vyjadrené tak explicitne a často len formou narážok, no už na prvý pohľad je jasné, prečo takýto opis niektorých ľudí poburuje. Do akej miery má mať literatúra voľnosť prejavu je v tomto prípade otázne a fantázia autorky mohla rozhodne zájsť ďalej, než k využívaniu kultúrnych a rasových stereotypov.

Ďalší zásadný problém vidia čitatelia v autorkinom  zobrazovaní chronickej bolesti - u postáv v knihe sa totiž v určitom veku prejavuje "dar", špeciálna schopnosť, ktorou sa odlišujú od ostatných, a ktorá má mať pre ich život určitý zmysel. Zatiaľčo dary väčšiny postáv sú viacmenej pozitívne (niekto necíti bolesť, niekto vie predpovedať budúcnosť alebo sa mu rýchlo hoja zranenia), Cyra má schopnosť spôsobovať bolesť každému, kto sa jej dotkne a sama touto bolesťou neustále trpí. Doktor (a neskôr aj ona sama) v knihe tvrdí, že bolesť je spôsobená tým, že Cyra je podvedome presvedčená o tom, že ona sama (a každý, kto sa jej dotýka) si bolesť zaslúži. Toto tvrdenie samozrejme vyvolalo  otázky medzi ľuďmi, ktorí sami trpia chronickou bolesťou a ako dar ju ani zďaleka nevnímajú. Keď sa novinári Veronicy Roth na tento problém opýtali, odpovedala, že ona sama vníma chronickú bolesť ako dar, čo sa stretlo u čitateľov s ešte väčším sklamaním a niektorí dokonca pochybovali o tvrdeniach autorky, že takouto bolesťou sama trpela.

Keď odhliadneme od všetkých problémov, aké sú vlastne Zárezy smrti ako kniha? Jednoslovná odpoveď by znela takto: nudné. Kniha má veľmi silný začiatok, kde predstavuje zaujímavý svet a postavy, no bohužiaľ do konca nenaplní svoj potenciál. Plynutie deja je nevyvážené, vo viacerých zdĺhavých úsekoch sa nedeje vôbec nič a keď sa niečo stane, dá sa to očakávať, lebo sa to už stalo v niekoľkých YA knihách skôr. Postavy sú miestami ploché a generické, čo je škoda. Celkovo dej najviac pripomína Červenú kráľovnú Victorie Aveyard alebo podľa mnohých čitateľov aj knihu Som roztrieštená (Shatter me) od Tehereh Mafi.

Ak YA knihy často nečítate, Zárezy smrti môžu byť knihou pre vás, no v opačnom prípade by som zostala pri Divergencií alebo, ak máte chuť na scifi, pri Illuminae.

Čítali ste Zárezy smrti alebo to máte v pláne? Čo si myslíte o celej kontroverzii, ktorá knihu obklopuje? Je aspoň sčasti odôvodnená alebo vykonštruovaná? Podeľte sa o svoje názory v komentároch!