streda, 9. augusta 2017

KNIHA VS. FILM - KRUH - DAVE EGGERS


Kruh Davea Eggersa je realistická dystopia, ktorá prináša varovanie pred silou sociálnych sietí a potenciálnou stratou súkromia. Hlavnou postavou je Mae Holland, mladučká absolventka univerzity, ktorá nie je spokojná so svojou nudnou prácou v podpriemernej firme, čo sa rýchlo zmení, keď ju zamestná Kruh - obrovská spoločnosť, ktorá je pionierom na trhu v mnohých oblastiach a jej sociálnu sieť využíva väčšina populácie, čo predostiera Kruhu isté možnosti - lebo kto ovláda informácie a ich tok, ovláda vo svete internetu takmer všetko.

Mae je z novej pozície nadšená, no čítať o jej náplni práce bolo už samo o sebe stresujúce. Dôkladné opisy činností, ktoré si vyžadovali jej pozornosť boli vždy uvedené na desiatkach strán a v čitateľovi, ktorý zažíva stres vo vlastnom živote môžu rozhodne vyvolať nepríjemné pocity. Alebo nutkanie vymazať si účty na všetkých sociálnych sieťach, keďže ich nútené sledovanie a zapájanie sa do diskusií zaberalo Mae väčšinu voľného času a poskytlo tak dokonalú paralelu k smerovaniu niektorých aspektov našich reálnych sociálnych sietí.



Knižná Mae však bola zásadne iná ako Mae vo filme. V knihe bola táto postava pasívna, takmer až neriadiaca smer svojho vlastného života. A nie je prekvapením, že sledovať večne prikyvujúcu bábku na takmer 500 stranách nie je až taká zábava. Ako čitateľ som bojovala s neustálou frustráciou nad jej neschopnosťou vyjadriť akýkoľvek pôvodný názor alebo oponovať svojim šéfom, keď sa ich odporúčania začínali vymykať zdravému rozumu. 

Príbeh v knihe bol taktiež odlišný od toho filmového, plynul o niečo pomalšie a pôsobil viac nedokončene. Čitateľ by takmer stále očakával niečo viac, nejaké temnejšie tajomstvo Kruhu, ktoré sa stále akosi nedostavovalo. Siahodlhé opisy rôznych pracovných povinností tomu rozhodne vôbec nepomáhali.



Najzaujímavejšou časťou knihy boli opisy a návrhy technologických inovácií, ktoré mali prispieť k zlepšeniu sveta a zvýšeniu kvality života obyvateľov. Hoci väčšina z nich mala svoje muchy a ich praktické zavedenia do života by sa reálne stretlo s oveľa väčším odporom, než bolo načrtnuté v knihe, bolo zaujímavé predstavovať si, ako by fungoval svet, keby sa tieto technológie reálne využívali. Ako by vyzeral svet, v ktorom by deti mali čip, ktorý by zabraňoval únosom? Alebo systém rozpoznávania tvárí, vďaka ktorému by polícia na prvý pohľad vedela, či daný človek už vykonal nejaký zločin? Keby každý aspekt života politikov bol verejne dostupný? Kniha ponúka množstvo podobných návrhov a filozofických debát vedúcich k utopistickej spoločnosti, čím zároveň otvára otázku: Koľko súkromia sme schopní obetovať v záujme bezpečnosti?

Sú však tieto myšlienky niečím nové? Je pravda, že množstvo dystopických diel, na čele s Orwellovým 1984, prinieslo podobné varovania. Z literárneho hľadiska je teda možné autorovi vytýkať nedostatok originality, no keď vezmeme do úvahy aktuálnosť väčšiny jeho knižných varovaní, nie je ťažké nad týmto nedostatkom prižmúriť jedno oko.

V čom teda film "vylepšil" Eggersove dielo? Samozrejme niektoré udalosti boli vypustené kvôli časovej náročnosti, niektoré postavy opomenuté alebo zlúčené (na moje prekvapenie Francis a Kaldan sa vo filme stali jedným), no najväčšou zmenou bol záver a zobrazenie samotnej Mae. Mae v knihe, ako je spomenuté vyššie, je veľmi pasívna postava, čo vo filme nie je pravda. Viac si zachováva osobnú integritu a robí svoje vlastné rozhodnutia, čo je pre diváka omnoho atraktívnejšie. Vo filme je zobrazená ako pozitívna postava, preto aj niektoré jej rozhodnutia sú upravené, aby s týmto zobrazením korešpondovali. Napríklad v scéne s hľadaním Mercera, ktoré nakoniec vedie k jeho tragickej smrti, Mae v knihe príde sama s myšlienkou začať s verejným hľadaním cez nový sociálny systém, kdežto filmová Mae je rozhodne proti tomuto návrhu, keď s ním prídu diváci. Celý tento morálny prerod filmovej Mae vedie k úplne inému záveru, než má kniha- ten knižný je omnoho depresívnejší, než filmový, no treba poznamenať, že aj originálnejší. 



Filmová adaptácia knihy mý aj veľmi zaujímavé herecké obsadenie, na čele s Emmou Watson, po ktorej boku sa objavuje oskarový Tom Hanks alebo bývalý stormtrooper John Boyega. Napriek týmto prednostiam má však film aj niekoľko slabín, medzi inými podpriemerný scenár, vďaka ktorému vyznievajú herecké výkony ako klišé. 


Videli ste film alebo čítali knihu? Plánujete to? Aké sú vaše obľúbené dystopie?

6 komentárov:

  1. Od autora som čítala Hologram pre kráľa a jeho štýl mi nesadol, takže sa na Kruh nechystám, po tomto článku si obzvlášť myslím, že by ma kniha frustrovala.:D Inak mu ale musím uznať, že to vymyslel dosť zaujímavo... Film som videla a dosť ma z toho celého mrazilo, desivá predstava, presnejšie, desivo reálna.:D Určite sa je nad čím zamýšľať, ale napokon sa ani film nezaradil medzi moje obľúbené - ten koniec bol hrozne o ničom.
    Čo sa týka mojich obľúbených dystópií, páčili sa mi klasicky Hunger games alebo napríklad Unwind či Bumped... Ale inak som už dlhšie žiadnu nečítala, ten ošiaľ ma už prešiel. Ktoré sú tvoje?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A inak neviem, či vieš ako končí kniha, ale keďže to nebudeš čítať, tak ti to môžem vyspoilerovať - keď za Mae príde ten Ty, že ako je te Kruh zlý a ona by to mala všetko zastaviť, tak ona ho nabonzuje tým zvyšným dvom z Wise Men a všetko pokračuje :D to je podľa mňa aspoň originálne :D Z dystopií sa mi teraz najnovšie dosťpáčilo Flawed od Cecelie Ahern, Scythe - kvôli tomu som si hneď objednala aj Unwind, ale ešte som to nečítala :D Ale mám samozrejme rada aj Hunger Games a Divergenciu, alebo aj Hostiteľa (stokrát lepšia je ale kniha ako film).

      Odstrániť
    2. Nevedela som, zaujímavé. :D Na jednej strane také, že "na čo som to toľko čítalaa" a na druhej, ako píšeš, aspoň originálne. :D
      Scythe akosi uniklo mojej pozornosti, ale teraz som si knihu vyhľadala na gr a vyzerá to dobre, pridávam. :) Hádam sa ti bude páčiť aj Unwind, ja som sa jej dlho vyhýbala, no neľutujem, že som to napravila. :D
      Divrgencia ma bavila... Hlavne prvá kniha.:D Potom to bolo už horšie.:D
      Jeej, vidíš, Hostiteľ bol super.:) Súhlasím s tým, že kniha viac ako film. Doteraz nechápem, ako toto napísala tá istá ženská, čo vymyslela Twilight. :D

      Odstrániť
  2. Hej, presne, ja som tretiu časť Divergencie ani nečítala, ani to neplánujem, lebo som počula, že je to strašné, tak si nechcem tým pokaziť dobrý dojem :D Twilight som tiež nečítala ani, ale Hostiteľa mi tiež tak raz kamoška odporučila, že to nie je vôbecako Twilight :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ahojte tak pridam sa aj ja! Stotoznujem sa s vami ohladne Hostitela, cudujem sa ze to vyslo od rovnakeho pera, co twilight, hoci ked som mala 16 (no co 16 rocna romanticka dusa) som to zrala, este to nikto v mojom okoli nepoznal a potom prisiel osial:D od veci, ale viete ze autorka 50 odtienov atd sa inspirovala prave twilightom? Je to eroticky pribeh belly a edwarda, dokonca v pracovnej verzii ich mala tak nazvanych, a ja fakt neviem co je horsie....:D Divergecia bola super, druhy diel som.precitala z povinnosti ze som ho kupila, o tretom diely som ani nerozmyslala. U mna vyhrava Orwellove 1984! Ako tip davam knihu Dech od Sarah Crossan a dielo z nasich koncin, Prezila som svet od Miroslavy Varackovej. Netrhali mi sice zily, ale bolo to slusne, nechcem spojlerovat. Ako som v predchadzajucom prispevku spominala, uplne super je Sluzobnicka len k tomu treba pribrat aj serial, naozaj mam z toho strach!Trojica 1984, Sluzobnicka a Kruh a ja sa naozaj bojim zajtrajskov!:D
    Barbora

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jj, to som už počula, že sa tým inšpirovala, ale nevidela som v tom žiadnu podobnosť! Možno len v tom, že obe sú na nič :D A ďakujem za tipy, o tom som ešte ani nepočula, pridávam do TBR! A Služobníčku už mám pripravenú v tablete a som odhodlaná prečítať ju ešte tento mesiac :3

      Odstrániť