štvrtok 3. augusta 2017

TOP 5 DIEL Z ANTICKEJ LITERATÚRY, KTORÉ VÁS PREKVAPIA



Kto povedal, že antická literatúra musí byť nudná? Niektoré diela Rimanov a Grékov sa bez problémov vyrovnajú súčasnej literatúre! Sú plné dobrodružstva, napätia, nečakaných dejových zvratov a často aj veľmi šteklivých scén. A ak ste si mysleli, že lgbt+ literatúra je výdobytkom modernej doby, tak budete rozhodne prekvapení! Homosexualita bola v antike bežnou súčasťou života, čo sa odráža aj v literatúre. Neraz si teda budete môcť prečítať o utrpení lásky vo všetkých podobách. 

1. Zlatý osol - Apuleius



Apuleiov Zlatý osol je jediný latinský román, ktorý sa zachoval kompletne celý. Z moderného pohľadu ho môžeme považovať za patriaci do žánru fantasy, alebo konkrétne urban fantasy (ak si pod slovom urban predstavíme pôvodné antické "urbs" - mesto, teda neodohráva sa vo vymyslenom fantasy svete, ale v reálnom svete, z pohľadu antiky). Je plný mágie a dobrodružstiev a má dokonca niekoľko v sebe vložených dejových línií. Hlavným hrdinom je Lucius, ktorý má obrovskú túžbu dozvedieť sa čo najviac o mágií a pokiaľ možno vidieť jej praktikovanie na vlastné oči. Koťuha jeden zvedavý! To sa mu samozrejme vypomstí a zhodou náhod sa priemieňa na (hádate správne) - osla. V tejto podobe zažíva mnohé dobrodružstvá a dozvedá sa o osudoch iných. 
Ak čakáte jednoduchý dej a jednoduché rozprávanie, budete naozaj prekvapení. Rozprávač je veľmi prirodzený a uveríte mu aj napriek tomu, že toto dielo pochádza už z 2. storočia n.l.! 
Ako množstvo iných antických diel, Zlatý osol sa tiež nebráni sexuálne explicitným scénam, takže ak zostalo vo vašom srdci prázdne miesto po 50 odtieňoch sivej, nebráňte sa Apuleiovi.

2. Satyricon - Petronius



Keď Francis Scott Fitzgerald písal Veľkého Gatsbyho, mal problém rozhodnúť sa pre správny názov a pracovný názov tejto (dnes už) klasiky bol "Trimalchio", čo je  jedna z postáv Petroniovho Satyriconu. A Trimalchio bol známy tým, že poriadal naozaj parádne párty. A okrem toho, že jedlom a pitím sa prehýbali stoly, diali sa na nich rôzne... ehm... veci. Obrázok hore hovorí za všetko. 


3. Zápisky o vojne v Galií - Gaius Julius Caesar



Caesara vám asi nemusím predstavovať (všetci ho predsa poznáme z Asterixa a Obelixa a okrem toho jeho aféra s Kleopatrou je tak legendárna, že bulvár o nej píše dodnes). No okrem toho, že bol náš Julko šikovný politik a veliteľ, ukázalo sa, že je aj celkom schopný spisovateľ. O svojej výprave do Gálie napísal známe zápisky, v ktorých sa dozviete čosi nielen o miestnej faune a flóre (vrátane zmienky o jednorožcovi!), ale napríklad aj o druidoch, o ktorých by sme bez Caesara vedeli omnoho menej (keďže mali veľmi nepraktický zvyk nič nezapisovať, aby im nezlenivela pamäť... čiže sa o nich zachovali iba zmienky z druhej ruky). Okrem toho Caesar píše veľa o rôznych stratégiách a ako vyriešil mnohé takmer neriešiteľné situácie. Ale čo je najzábavnejšie je fakt, že Caesar o sebe píše v tretej osobe. Fakt. Ale povedzme si pravdu, "Caesar je úžasný" znie oveľa lepšie než "Ja som úžasný". 


4. Umenie milovať/Lieky proti láske - Ovidius




Ak máte problém s tým, že ste večne single, už ho ďalej mať nebudete, lebo na pomoc vám prichádza učiteľ lásky Ovidius, ktorý vďačne poskytne typy a triky na nadviazanie a udržanie romantického vzťahu. V knihe sú sekcie určené špeciálne pre mužov alebo pre ženy a obsahujú rady ako "Nezubudni na jej narodeniny" alebo "Nepýtaj sa na jej vek", z čoho vidíme, že vzťahy v antike sa až tak veľmi nelíšili od tých dnes. Ženám Ovidius radí vyskúšať mladých aj starých milencov a vystríhať sa tých falošných (dnes odborne označovaných ako "fuckboys" :D ). Toto dielo malo po vydaní taký úspech, že Ovidius napísal aj pokračovanie s názvom Lieky proti láske, ktoré poslúžia všetkým zlomeným srdciam. Rady sú opäť veľmi praktické a opäť ľahko aplikovateľné aj dnes, ako zamestnať sa prácou a neustále vykonávať nejakú činnosť.

5. Grécke magické papyrusy




Trošku z iného súdka sú Grécke magické papyrusy - kolekcia antických kúziel, ktorá sa našla v Egypte. Na rozdiel od predchádzajúcich diel, neboli písané pre verejnosť, ale fungovali ako príručka pre antických mágov. Áno, takí existovali. Ľudia sa na nich väčšinou obracali kvôli nešťastnej láske alebo potrestaniu neznámeho zlodeja. Niekedy boli ich úmysly temnejšie a snažili sa prekliať súperov a jeho kone v dostihoch, aby prehrali, nemohli súťažiť alebo dokonca zomreli. Grécke magické papyrusy sú teda zbierkou presných návodov, ako takéto kúzla vykonať. Nájdete v nich všetko, od receptov proti bolesti hlavy až po presného popisu ako sa stať neviditeľným. Vyzerali takto: (skúšať len na vlastnú zodpovednosť :D )

*Overené kúzlo neviditeľnosti: Skvelé kúzlo. Zober oko opice alebo mŕtvoly, ktorá zomrela násilnou smrťou a zasaď pivóniu (myslí sa tým ruža). Tieto potri olejom z ľalie, a ako ich potieraš zľava doprava, hovor kúzlo nasledovne: Ja som ANUBIS, ja som OSIR-PHRE, ja som SORONOUIER, ja som OSIRIS, ktorého zničil SETH. Povstaň, pekelný daimon, IO ERBETH IO PHOBETH IO PHAKERBETH IO APOMPS; čokoľvek ti ja, NN, prikážem, poslúchni ma." A ak si želáš byť neviditeľný, potri si tvár týmto odvarom a budeš neviditeľný tak dlho, ako budeš chcieť. Keď budeš chcieť byť znova viditeľný, presúvaj sa zo západu na východ a povedz jeho meno a budeš viditeľný pre všetkých ľudí.

Toto je samozrejme len malá ukážka z diel antickej literatúry, no bohužiaľ pre množstvo ľudí neznáma. Doteraz si pamätám, že na strednej škole sme z antickej literatúry preberali iba Homéra a Epos o Gilgamešovi a nebyť štúdia na vysokej škole, o väčšine týchto diel by som sa nikdy nedozvedela. Máte nejaké obľúbené antické diela? Alebo aké obdobie v literatúre imponuje vám? 

4 komentáre:

  1. Já bych ti určitě doporučila Obranu od Platóna, to je skvělé a nenáročné filosofické dílo. Hodně se mi také líbily Hovory k sobě, které napsal Marcus Aurelius (vím, že je to pozdní antiky, skoro až středověk, ale stojí za to).
    Já mám zmáknutou hlavně antickou filosofii, což v té době bylo skoro všechno, co se psalo. Ne všechno se mi líbilo, hlavně Aristoteles je na mě trochu moc analytický, ale je pravda, že mnoho děl člověka překvapí tím, jak moc jsou současná.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Obranu som dokonca prekladala kedysi (študovala som klasickú filológiu) :D ale ja mám radšej poéziu, tú filozofiu som väčšinou brala ako nutné zlo, aj keď niektoré sú fakt zaujímavé, napríklad tie Hovory k sebe mám dosť rada :) tiež som sa ale vždy čudovala, ako moderne pôsobia tie diela, napríklad aj Homér, čo je vlastne prvé zachované literárne dielo... zaujímali by ma tie, čo sa nezachovali :D často som frustrovaná kvôli tomu :D

      Odstrániť
  2. Obranu som tiež mala rada (ale len čítanie, neprekladala som ju :-)), aj Hovory. Mne sa páčili aj Tacitove Annales a Historiae a Suetonius je podľa mňa prudko čitateľný i dnes. Z klasík Illias i Odysea a potom Antigona je srdcovka.
    Z poézie sa mi vždy najviac rátali Iuvenaliove Satiry :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Historici sú tiež super! Teraz akurát prekladám Apuleiovu Apologiu a to ma dosť prekvapuje aké je dobré :D napríklad tam rozoberá epilepsiu, že ako sa dá spoznať a liečiť a to som vôbec nevedela, že už vtedy poznali tú chorobu

      Odstrániť

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.