streda 11. októbra 2017

JOHN GREEN JE SPÄŤ! TURTLES ALL THE WAY DOWN // RECENZIA


Fanúšikovia Johna Greena čakali takmer 5 rokov na jeho ďalšiu knihu, ktorá nakoniec uzrela svetlo sveta 10.10.2017. Oznámenie jej vydania prišlo pred niekoľkými mesiacmi ako prekvapenie, hlavne po autorových vyhláseniach na Youtube, že je celkom možné, že ďalšiu knihu už nikdy nevydá, pretože má pocit, že nič nemôže dosiahnuť na úspech jeho najpopulárnejšej knihy, Na vine sú hviezdy (The Fault in Our Stars, 2012). No podarilo sa mu to nakoniec?

Turtles all the way down je pre Johna Greena nie veľmi typická kniha. Ak čakáte romantický príbeh lásky plný tínedžerských strastí, tak budete sklamaní. Kniha síce má romantickú dejovú líniu, no je v pozadí a nemôže sa ani len porovnávať s romantickými zápletkami jeho iných kníh (v ktorých je vždy láska hlavným hýbateľom deja). Tu je v popredí psychické zdravie hlavnej hrdinky, Azy, ktorá trpí strachom z mikróbov a baktérií, vďaka čomu má problémy fungovať v bežnom svete. Bojí sa, že jej telo ovládajú telesné procesy viac, než jej vôľa. Dej sa rozbieha v momente, keď ju najlepšia kamarátka presvedčí, aby sa dali na vyšetrovanie prípadu zmiznutia otca Azinho kamaráta z detstva, začo je v prípade úspechu vypísaná odmena 100 000 dolárov. 

Dej je pomerne pomalý a predvídateľný, jeho smerovanie môžete ľahko odhadnúť, čo však nie je prekvapivé, keď centrom knihy je vnútorný svet hlavnej hrdinky, čo všetci vieme, že John Green zvláda bravúrne. Čitateľ môže opäť očakávať autorov špecifický, takmer esejistický štýl písania, plný zamyslení a úplne náhodných informácií. Čiže ak vám Greenove knihy imponujú hlavne kvôli jeho štýlu, sklamaní určite nebudete. Ak čakáte lásku a napätie, možno dokonca tajomné dobrodružstvo (ako by sa dalo očakávať z anotácie), sklamaní možno budete. Rovnako vás možno sklame, že tentokrát v príbehu chýba akákoľvek komickejšia postava, ktorý by odľahčovala dej. Ani narážok na pop-kultúru nie je až toľko, ako som čakala, s výnimkou narážok na Star Wars, ktorých je možno až príliš veľa, keďže Daisy je vykreslená ako populárna autorka fanfikcie (to je inak zaujímavé, že vo všetkých knihách, ktoré spomínajú fanfikcie, sú postavy vždy populárni autori fanfikcií, nikdy nie začiatočníci alebo jednoducho kvalitní autori, ktorí len nemali šťastie alebo možnosť preraziť).



Veľmi pekne je v knihe zobrazené aj priateľstvo medzi Azou a Daisy, hlavne s dôrazom na prekážky, ktoré mu kladie Azin zdravotný stav. To je ďalšia vec, na ktorú si musí dať pozor hlavne citlivý čitateľ - ak ste tak trošku hypochonder ako ja, tak knihu ani nečítajte, lebo sú v nej veľmi podrobné opisy bakteriálnych nákaz a mikróbov, ktoré sa vznášajú všade. Čo som si doteraz neuvedomovala, ale už na to neviem zabudnúť. Ďakujem, John.

Celkovo sa dá povedať, že kniha je Greenovská, no tomu najlepšiemu z jeho tvorby sa niečo vyrovná len ťažko. Mne osobne dôraz na romantickú líniu chýbal, pretože práve to bola jedna z vecí, ktoré mám na jeho knihách rada, a ktoré píše lepšie než mnohí iní. Som rada, že som knihu prečítala, užila som si hlavne niektoré krásne myšlienky, čo je tiež pre autora typické, no žeby kniha bola nejako prelomová sa nedá povedať. Solídne contemporary, no podobných je v knižnej sfére viacero (hlavne v poslednej dobe ich vychádza o psychických chorobách stále viac).


A pre čitateľov, čo v angličtine nečítajú - nemusíte sa obávať, vydavateľstvá už na prekladoch usilovne pracujú a knihu môžete u nás očakávať pravdepodobne začiatkom budúceho roka.

Dátum vydania: 10.10.2017 (ANG)
Diel: 1 z 1
Počet strán: 304
Žáner: contemporary, young adult
Hodnotenie na Goodreads: 4,24/5* (1100+x)
Moje hodnotenie: 3,5/5*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.