SPIACI OBRI - SYLVAIN NEUVEL // RECENZIA

Ak sledujete knižnú scénu, o Spiacich obroch ste už určite počuli. A často s rôznymi superlatívmi, ako "Sci-fi roka!" alebo "Tohtoročný Marťan!" (čo je dokonca uvedené na obálke môjho britského vydania). Keďže sci-fi patrí k mojim obľúbeným žánrom, vedela som, že skôr, či neskôr neodolám a knihu si kúpim. To sa aj stalo a po prečítaní som mala veľmi zmiešané pocity.

Kniha sa pohráva s myšlienkou o "Ancient Aliens", teda dávnych astronautoch z vesmíru, ktorí kedysi navštívili zem a vtedajší ľudia ich pokladali za bohov. To bolo zaujímavé, no bohužiaľ sa do popredia príbehu dostal skôr romantický vzťah medzi hlavnými protagonistami, než potenciálne najväčší objav v dejinách ľudstva. Čo by až tak nevadilo, no kniha je písaná formou rozhovoru, teda vidíme iba otázky a odpovede z oficiálnych dokumentov, kde by človek nepredpokladal, že "kto sa komu páči a nepáči" bude dôležitou témou. Možno som zaujatá, lebo romantické zápletky celkovo nemusím, no tu mi to pripadalo veľmi zvláštne.

Možno práve forma knihy spôsobila, že ani s postavami som sa nevedela vôbec stotožniť. Pripadali mi vzdialené a plytké a okrem toho nezaujímavé. Napriek tomu bol dej pomerne slušný, nepredvídateľný a plný akcie, čiže celkom ľahko rozumiem všetkým, ktorým sa kniha páčila. Dokonca mi atmosféra knihy miestami pripomínala komiksy typu "Attack on Titan" a bolo by zaujímavé vidieť príbeh práve v tejto forme. No na druhej strane, atmosféra knihy sa často menila, niekedy sa prikláňala k príbehom ako film Prometheus alebo Arrival, inokedy k špiónskym klasikám a niekedy až k politickým drámam. Čo nie je negatívum, no niekedy som nevedela, kam príbeh mentálne zaradiť. 

Okrem toho mi vôbec nesadol autorov štýl písania (čítala som anglickú verziu, no podľa slovenskej anotácie je to v preklade ešte horšie). Píše až príliš jednoducho a dialógy pôsobia strnulo a nereálne. Proste som mu to akosi neverila. Samozrejme, čítala som aj oveľa horšie autorské debuty, no vzhľadom na množstvo publicity, ktoré táto kniha dostala, som čakala viac.

Aký je teda verdikt? Ak máte radi sci-fi, konšpiračné teórie a veľa akcie, je veľká šanca, že táto kniha sa vám bude páčiť. Forma rozhovoru je nezvyčajná, no číta sa rýchlo, takže je možné, že ju zhltnete za jedno poobedie. Ak vás však iritujú romantické zápletky, radšej siahnite po niečom inom. Radšej po spomínanom Marťanovi Andyho Weira! Ten je okrem toho ešte aj vtipný.

Dátum vydania: 26.4.2016 (ANG),  2017 (SK - IKAR), 2017 (CZ - Knižní klub)
Diel: 1 z 3 (zatiaľ vydané 2) 
Počet strán: 

Žáner: sci-fi

Hodnotenie na Goodreads: 3,84/5* (26000+x)

Moje hodnotenie: 2,5/5*

"Malá Rose sa bicykluje neďaleko svojho domu v Deadwoode v Južnej Dakote, keď sa odrazu prepadne pod zem. Preberie sa na dne štvorcovej jamy, na ktorej stenách žiaria tajomné symboly. Hasičom, ktorí ju prídu zachrániť, sa zhora naskytne ešte zvláštnejší pohľad: dievčatko leží na dlani obrovskej kovovej ruky.
Prejde sedemnásť rokov a záhada bizarného artefaktu zostáva nevyriešená, jeho pôvod, tvorcovia a význam sú stále neznáme. Určenie veku uhlíkovou metódou sa vzpiera logike, vojenské správy sú cenzurované, nové teórie zamietané. No istí ľudia neúnavne pátrajú po odpovediach.

Rose Franklinová, v súčasnosti už vyštudovaná fyzička, vedie tajný tím, ktorého úlohou je rozlúštiť kód na obrovskej ruke. Spolu s kolegami ju spovedá bezmenný vyšetrovateľ, ktorého moc a právomoci sú rovnako tajuplné ako hľadaný artefakt. Isté je, že Rose a jej spolupracovníci sú na ceste k odhaleniu najzáhadnejšieho objavu v dejinách a jeho významu pre ľudstvo. Len čo budú kúsky skladačky na svojich miestach, získajú nástroj na nastolenie dlhotrvajúceho mieru. Alebo skôr zbraň hromadného ničenia?"