TO - STEPHEN KING // RECENZIA

Ak si nespomenieš, neprežiješ. Ak si spomenieš, zomrieš.

Derry nie je obyčajné malomesto. Pod jeho povrchom spí prastaré zlo. Vždy keď sa prebudí, na niekoľko rokov rozpúta v Derry a okolí smršť neopísateľných hrôz. Strašná sila, ktorú možno nazvať len To, ovláda obyvateľov, vraždí nevinné deti a zdá sa, že ju neuspokojí nič okrem najvyššej obete. Kto ju prinesie tentoraz?

Skupinka priateľov, ktorí v Derry vyrástli, dnes žije roztrúsená vo všetkých kútoch sveta. Sú bohatí, úspešní aj slávni, ale nie sú šťastní. A najmä im chýba veľká časť spomienok na desivé udalosti z detstva. Kto im vymazal pamäť?

Ak to chcú zistiť, musia sa opäť stretnúť s pradávnym zlom. Kedysi sa mu dokázali vzoprieť a prežiť. Ale dnes už nie sú deťmi a niečo podstatné, čo im kedysi pomohlo zahnať To, im chýba.

Predtým, než sa pustím do hodnotenia samotnej knihy, dovoľte mi niekoľko slov k autorovi. Môj vzťah ku Kingovým knihám je veľmi špecifický. Niektoré aspekty jeho štýlu písania priam zbožňujem, no iné doslova nenávidím. Napriek tomu ma niečo k jeho knihám stále priťahuje. Vždy sa môžem spoľahnúť, že v jeho knihe nájdem temnú a desivú atmosféru a realisticky znázornené postavy, väčšinou niečím vnútorne zožierané. Štýl písania je takmer bezchybný. No bohužiaľ na druhej strane, autor sa často necháva zviesť k zbytočným siahodlhým opisom, ktoré nesúvisia s dejom (v tejto konkrétnej knihe môžete napríklad objaviť niekoľko stranový opis obsahu kúpeľňovej skrinky). Tieto veci zbytočne spomaľujú dej a okrádajú knihu o plynulosť. Okrem toho majú Kingove knihy často neuspokojivý záver. Hlavne keď celý príbeh graduje smerom k jednému momentu a ten je potom buď príliš predvídateľný alebo až príliš "pritiahnutý za vlasy". To možno súvisí s autorovou technikou písania (čo vysvetľuje vo svojej knihe O písaní - mimochodom, jedna z jeho najlepších kníh), ktorá spočíva z veľkej časti v improvizácií - inak povedané, svoje knihy dopredu neplánuje a väčšinou teda na začiatku nevie, ako kniha skončí. Niekedy to nevie ani tesne pred koncom. A bohužiaľ je to často poznať.

Kniha To ma k sebe lákala už dávno, no vždy ma akosi odrádzala jej dĺžka, lebo čím dlhšia kniha, tým viac priestoru na mnou tak nenávidené siahodlhé opisy a tým viac priestoru na gradáciu deja, ktorá môže na konci priniesť o to väčšie sklamanie. No nakoniec som sa k čítaniu odhodlala a som za to vďačná, lebo TO je jedna z najlepších Kingových kníh, aké som kedy čítala. Na takmer 1200 stranách vás autor prenesie naprieč niekoľkými generáciami, domácnosťami a životmi a urobí to takým spôsobom, že budete mať pocit, že tiež patríte k obyvateľom Derry a spomínané desivé udalosti sa dejú aj vám. Vybudujete si nedôveru ku kanalizácií a pri umývaní riadu budete nedôverčivo načúvať, či sa z odtoku neozve aj niečo viac ako zvyčajné žblnkotanie odtekajúcej vody. Verejné toalety sa stanú vaším nepriateľom, hlavne ak sa na nich ocitnete úplne sami. A keď ráno pôjdete do práce a z okolitých polí sa na cestu bude prevaľovať hmla, nebudete si celkom istí, či ste kútikom oka nezazreli v diaľke kúsok oranžových vlasov klauna Pennywise.

Snáď ani netreba dodávať, že kniha je desivá. No nie je desivá spôsobom, aký by ste možno čakali. Obsahuje aj rôzne druhy explicitných scén, no jej desivosť spočíva skôr v celkovej atmosfére hrôzy, ktorá vás pri čítaní ovinie. Kingovi sa totiž podarilo urobiť desivými veci každodennej potreby (ako spomínané odtoky a toalety), čo je akosi reálnejšie, než strašidelný dom niekde v horách alebo sériový vrah vo vzdialenom meste. TO prináša strach do bežného života.

No strach nie je jediná emócia, ktorú pri čítaní zažijete a TO je omnoho viac, než obyčajný horor. Autor sa v knihe nepriamo vyjadruje k množstvu sociálnych problémov, od domáceho násilia, cez rasizmus, až k šikanovaniu. Zároveň sa mu podarilo nostalgicky zobraziť atmosféru detstva, a hoci sa kniha z časti odohráva v 50-tych rokoch, pocity z detstva pripomenie každému čitateľovi.

Postáv máme niekoľko a všetky sú zobrazené dosť podrobne, zároveň ako 11 ročné deti a zároveň ako dospelí a obe časové línie pôsobia realisticky. No množstvo uhlov pohľadu v knihe má aj svoje nevýhody a neustále opakovanie podobných udalostí pôsobí miestami ako zbytočné.

Záver knihy som si osobne predstavovala trošku inak, no nebol až taký zlý, ako som sa obávala. Treba však podotknúť, že v závere knihy môžete nájsť scény, ktoré nie sú ani tak desivé, ako pohoršujúce. Kto čítal určite vie, o čom hovorím, no pre tých, čo nevedia, poviem iba toľko, že skupinový sex a 11-ročné deti nejdú veľmi dohromady.

Aby som to teda zhrnula - celkovo sa kniha číta dobre a na to, aká je dlhá, aj pomerne rýchlo. Ak máte radi Kingove knihy, alebo horory celkovo, určite sa nedajte odradiť jej rozsahom. Ak sa radi bojíte, TO je dokonalá voľba.